Egyptský orientálny tanec

Orientálny tanec nie je len jeden a medzi najrozšírenejšie a najznámejšie patrí klasický orientálny tanec. Nakoľko za Mekku orientálneho tanca je považovaný Egypt a egyptská Káhira, tak nejak prirodzene to je potom klasický orientálny tanec v egyptskom štýle (nazýva sa aj ako RAQS SHARQI - tanec východu), zjednodušene EGYPTSK´Ý orientálny tanec. 

V Egypte sa orientálny tanec dostal z domovov, ulíc, barov a reštaurácií až na pódia divadiel, do kabaretov a aj na filmové plátna. Aj v Egypte má teda orientálny tanec množstvo podôb (na rôznych miestach sa tancoval a tancuje rôzny tanec), ale ten klasický egyptský orientálny tanec je elegantný pódiový orientálny tanec. 

V časoch zlatej éry orientálneho tanca v Egypte mali slávne orientálne tanečnice svoje hodinové show v divadle s vlastným orchestrom. Hoci v súčasnosti to už sú skôr kratšie vystúpenia, stále ostali pre klasický orientálny tanec typické: 

• elegancia a grácia, 
• bohatý pohyb po priestore (pódiu), 
• baletná vznešenosť, 
• tanečné odkazy na egyptské tradičné a folklórne tance,
• dôraz je kladený na tanec bokov, menej na tanec hrudníkom a rukami,
• obmedzenejšie využívanie rekvizít - tanec so závojom, krídlami či hodvábnymi vejármi zvykne byť len krátky (nie celé skladby), ale naopak často a dlho sa tancuje s paličkou či palicou (spojitosť s folklórnym tancom s palicou SAIDI a egyptským bojovým umením TAHTIB), 
• bohato zdobené elegantné kostýmy často aj užšieho strihu, ale s rafinovanými rozparkami či volánmi (niektoré kostýmy pripomínajú celé dlhé spoločenské šaty, alebo majú inak prekrytú oblasť pupku a brucha, lebo zákony v Egypte niekedy zakazujú tanečniciam odhalené brucho a pupík, zakazujú sa veľmi odhalené kostýmy, ... avšak často sa zákazy porušujú a vidieť je možné rôzne kostýmy), 
• zvyčajne sa netancuje na zemi (opäť zákonom je upravený zákaz tancovať na zemi, čo je považované za provokatívne a výnimkou by mohol byť tanec so svietnikom - Raqs Al Shamadan, ale väčšinou len vo folklórnej verzii),
• tanečnica tancuje na pódiu alebo parkete (tanec medzi stolmi je oficiálne podľa zákona neprípustný),
• klasická hudba (väčšinou orchestrálne skladby s prvkami klasiky a aktuálne často audio nahrávky).

Súčasnou skrátenou verziou celovečernej orientálnej show sú skladby a tance, ktoré sa nazývajú ako RAQS SHARQI ROUTINE (orientálna rutina - orientálny program) alebo MEJANCE. Takéto skladby/tance slúžili predtým ako úvod a upútavka na začiatku celovečernej show a teraz môžu slúžiť ako tanečná vizitka tanečne. Mejance (či raqs sharqi routine) sa totiž skladá z viacerých odlišných častí a tanečnica tu tancuje v jedinej skladbe rôzne druhy orientálneho tanca. 

Mejance alebo raqs sharqi routine môže mať rôzny počet častí a celá skladba môže trvať kľudne aj 20 a viac minút. Slávne tanečnice zvykli (ešte i zvyknú) mať svoje vlastné mejance skladby vytvorené špeciálne pre ne a niekedy sa tam i spieva ich meno. Časti mejance si tanečnica namixuje (objedná od hudobného skladateľa/hudobnej skupiny/orchestra) podľa svojich preferencií alebo podľa obsahu jej celovečernej show.

V nasledujúcom videu je moja ukážka mejance (raqs sharqi rutine - orientálny program). V tomto prípade som použila skladbu Raqs Mona - Kanat Dalaea, ktorú som ale ja osobne upravila a ešte doplnila o bubníkovú časť (drum solo). Tanečne som viaceré časti doplnila o rekvizity, aby som slovenskému divákovi ešte bližšie priblížila jednotlivé druhy orientálneho tanca, ktoré sa v tomto vystúpení nachádzajú. 

Mejance si zvyknú tanečnice často spracovávať ako choreografiu, ale v tomto prípade som tancovala improvizáciu (možnosti sú teda rôzne). 

Jednotlivé pasáže tejto mejance som pre názornosť a lepšiu orientáciu vo videu označila a tu je charakteristika jednotlivých častí. 

• Intro - navnadenie divákov.  V úvode zvykne byť  čas skladby bez tanečnice na pódiu. Je to priestor na usadenie sa všetkých divákov, upozornenie na začiatok show a navnadenie divákov na očakávaný príchod tanečnice. V tomto videu je len kúsoček z intra. 
• Príchod - zvítanie s divákmi. Tanečnica zvykne až v tejto časti prísť na javisko a zvítava sa s divákmi. Často sa využíva v tejto časti závoj a tempo zvykne byť temperamentnejšie pre dynamický vstup. V minulosti sa závoj pomerne rýchlo "odhodil" a tanečnica s ním veľa netancovala. V súčasnosti sa už s ním tancuje viac a závoj sa môže nahradiť aj nejakou inou rekvizitou, napr. Izisine krídla či hodvábne vejáre, ...
• Klasická časť plná ženskosti. Tanečnica spravidla odhadzuje závoj a skladba väčšinou pokračuje v strednom tempe. Často tu zvyknú byť klasické rytmy ako masmoudi saghir (baladi) či maqsoum a "odkaz" na tradičný baladi tanec - korene orientálneho tanca. V tanci dominujú väčšinou boky, krúžky, osmičky a vlny - ženskosť. Baladi je typické skôr zemitosťou a tancom na mieste, ale ľahšie melódie potom tanečnicu opäť rozpohybujú po tanečnom parkete a pribúdajú rôzne arabesky a vzdušné pohyby rúk ako v balete.
• Pomalé zmyselné chiftetelli. Chiftetelli je pôvodne turecký rytmus a často sa hrá v pomalom tempe, pričom tanečnica v tureckom orientálnom tanci zvykne pri ňom tancovať na zemi alebo balansovať na hlave napr. šabľu. Výrazné zvyknú byť pohyby rúk a nechýbajú ani záklony, či v tureckom štýle i mostíky, rozštepy a šnúry. V egyptskom brušnom tanci sa spravidla netancuje na zemi (v Egypte to bolo istý čas zákonom zakázané), ale intenzívne sa tancujú vlny telom, pohyby brucha i hrudníka, ako aj tanec rúk. Táto časť skladby je každopádne veľmi vlnivá a zmyselná. 
• Energické tvrdšie saidi. Saidi pasáž zvykne byť veľmi často súčasťou mejance a je to odkaz na folklórny saidi tanec z južnej časti Egypta väčšinou tancovaný s paličkou/palicou. Saidi je späté s egyptským bojovým umením TAHTIB, kde muži bojovali palicami. Preto zvykne byť tento tanec energickejší a tvrdší. Výrazné sú aj pohyby nôh a rôzne poskoky, pričom sa neskáče vysoko do vzduchu, ale dôraz je na zemitosť pohybov. Palica môže imitovať bojové prvky z tahtibu, ale niekedy sa použije v tanci aj žensky a koketne.
• Dámske a vlasaté khaleeji. Khaleeji je folklórny tanec z regiónu Perzského zálivu. Khaleeji pasáž nie je úplne bežnou súčasťou mejance, keďže je z inej geografickej oblasti mimo Egypt. V modernejších mejance sa však často vyskytuje alebo môžeme nájsť aj iraqi pasáž. Khaleeji je tradične jemný, kolísavý a v orientálnom tanci zvykne byť doplnený o tanec s vlasmi. Tradične sa khaleeji tancuje v tóge - dlhé voľné šaty a pre názornosť som tógu zakomponovala do tanca vo videu. 
• Dynamické drum sólo zvykne byť veľmi obľúbenou časťou mejance - raqs sharqi rutiny. Tanečnica vytancováva zvuky bubnov svojimi pohybmi - často sú to technicky náročné izolácie a shimmy prvky (trasivé pohyby). Rôzne zmeny tempa i rytmov, hravé akcenty a vírenia robia drum solo veľmi atraktívnym a často je zlatým klincom vystúpenia. 
• Záver - rozlúčka s divákmi. Na konci mejance je zvyčajne rozlúčenie tanečnice s divákmi. Hudobne zvykne byť záver podobný ako príchod a tanečnica sa snaží tancovať smerom ku všetkým divákom a tanečne im poďakovať na pozornosť (resp. pri pokračovaní dlhšej show je toto časť na kontakt s divákmi a povzbudenie pozornosti). 

Mejance môže byť dlhšie i kratšie, môže mať nejaké časti navyše alebo naopak niektoré časti môžu chýbať. V nasledujúcom videu je ukážka mojej prvej mejance choreografie, kde som v úvode použila Izisine krídla. Potom nasleduje klasická časť plná ženskosti na výrazný akordeón (odkaz na baladi), zemitejšie saidi bez palice, taxim (sólo melodického nástroja) plné zmyselných vĺn a nakoniec je tu krátka shimmy pasáž a energický záver. 

Klasický orientálny tanec v egyptskom štýle môže byť tancovaný aj na iné skladby a často sú to orientálne tanečné skladby (raqs sharqi skladby viac či menej podobné mejance) alebo klasické orientálne piesne. Viaceré orientálne klasiky v minulosti preslávili niektorí speváci či skladatelia a u divákov sa často spájajú s intenzívnym emočným zážitkom (tarab), preto sa potom tieto skladby a aj tanec zvykne nazývať ako TARAB. 

Aj baladi skladby môžu byť tancované v klasickom egyptskom štýle a typické sú napr. skladby baladi progression, ktoré sa často tancujú nie ako tradičné folklórne baladi, ale ako elegantnejšie raqs sharqi (klasický orientálny tanec v egyptskom štýle). 

V nedávnej minulosti vzniklo aj viacero modernejších skladieb s klasickým nádychom, na ktoré sa potom tiež tancuje klasický orientálny tanec. V závislosti od prevedenia sa však môžeme stretnúť aj s nejednoznačnosťou v tanečných štýloch, keď už niektoré tance môžu spadať pod moderný orientálny tanec či do iných kategórií (napr. show belly dance - tanec s príbehom, fusion s rekvizitami a pod.). Klasický orientálny tanec v egyptskom štýle je u nás (a zväčša aj v zahraničí) základným východiskom pre ďalšie modernejšie a zmiešané štýly orientálneho tanca, vyučuje sa na väčšine kurzov nazvaných ORIENTÁLNY TANEC, a preto je ho možné považovať za najznámejší a najrozšírenejší štýl.

Okrem EGYPTSKÉHO orientálneho brušného tanca sú aj egyptské folklórne tance, ktorým sa však budeme venovať v inom článku. Od orientálneho brušného tanca sa odlišujú hlavne folklórnymi skladbami, folklórnymi kostýmami a tancujú sa väčšinou v skupine.

Na záver ešte jedna raqs sharqi ukážka na typickú orientálnu tanečnú hudbu, ktorej autorom je Sayed Balaha - OCHID. Dôraz tu bol kladený na to, aby tanečnica zhmotňovala hudbu do pohybu, aby boli pohyby precízne, ale napriek tomu uvoľnené.