Turecký orientálny tanec
Orientálny tanec nie je len jeden a hoci za Mekku orientálneho tanca je považovaný Egypt a egyptská Káhira, v množstve arabských kaviarní a shisha barov kade-tade po svete sa môžeme častejšie ako s egyptským klasickým štýlom stretnúť s tureckým či libanonským štýlom orientálneho tanca. Predstavme si teraz tzv. TURECK´Ý orientálny tanec.
V súčasnosti je geografické členenie orientálneho tanca skôr minulosťou, lebo tak ako sa globalizoval celý svet, tak sa globalizoval aj tanec a regionálne rozdiely sa začali strácať. Významnejšie ako regionálne rozdiely sa navyše stali rozdiely v mieste vystúpenia a samotnom druhu podujatia - iné je vystúpenie na divadelnom pódiu, iné v televízii a vo filme, iné na svadbe a úplne iné v kaviarni či nočnom bare, ...
Napriek všetkému však niektoré charakteristiky geografických odlišností je predsa len možné stále zachytiť. Dôvodom môže byť aj samotná hudba. Tradičná turecká hudba má charakteristiky, ktoré tanečnicu ťahajú tancovať patričným štýlom - napr. rezkejšie, rýchlejšie, skackavejšie oproti elegantnému pódiovému egyptskému štýlu, ... a často sa tancuje s tamburínou či činelkami, s ktorými tanečnica vyslovene hrá do rytmu. Naopak na typický turecký rytmus chiftetelli (ktorý je často v celej skladbe a nie len v krátkej časti ako to je zvyčajne v egyptských tanečných skladbách) tanečnica môže dlho tancovať pomaly a ukázať bohatú paletu pomalých pohybov.
Pri pomalých skladbách sa výrazná pozornosť venuje v tureckom štýle tancu rúk a tancu na zemi, do tanca sa zvyknú zakomponovať aj akrobaticko-gymnastické prvky a balansovanie rekvizít na rôznych častiach tela (trochu to nadväzuje aj na kočovno-cirkusový život turecko-romanského obyvateľstva). Kým v egyptskom štýle je zvádzanie tancom považované skôr za nevhodné až neprijateľné, v tureckom štýle to je vnímané prirodzenejšie.
Celkovo je tanec s rekvizitami v tureckom štýle intenzívnejšie využívaný a často sa používajú rekvizity na celé skladby - činelky, tamburíny, závoje (napr. so závojom sa tancuje omnoho pestrejšie ako v egyptskom štýle). Na turecký štýl tanca mali značný vplyv i románske tanečnice, a tak sa do orientálneho tanca dostali vyslovene románske rytmy a tanečné prvky.
Kým v Egypte bolo a stále JE zakázané odhaľovať pupík, nie je dovolené bežne tancovať na zemi a ani medzi ľuďmi sediacimi v kaviarni či reštaurácii (iba na vyhradenom mieste pre tanečnicu), tak v iných krajinách takéto obmedzenia nie sú - hlavne ak sa arabské kaviarne nachádzajú v západnom svete. To sa samozrejme odzrkadlilo i v spôsobe tanca medzi divákmi v takýchto kaviarniach a reštauráciách. V tureckom štýle sa môžeme stretnúť aj s tancom na stoličke pri hosťoch alebo dokonca priamo na stole (ale nikdy nie medzi jedlom).
Čo sa kostýmov týka, tak kým v Egypte tanečnice istú dobu vyslovene preferovali dlhé celé šaty zakrývajúce brucho, úzke sukne či dokonca galabeye (arabské šaty pripomínajúce dlhé pyžamo), tak pre turecký štýl tanca boli typické 2-dielne kostýmy pozostávajúce z podprsenky a pása na boky, (bohato vyšívané peniažkami, mušličkami, korálkami a strapcami) so širokými sukňami. Nezriedka boli súčasťou kostýmu háremové nohavice umožňujúce dobrý pohyb na zemi a pri akrobacii. Stretnúť sa môžeme s kostýmami z jemných vzdušných materiálov, ale aj z ťažších materiálov.
Na videu je moja ukážka tureckého a turecko-románskeho štýlu orientálneho brušného tanca. Celé vystúpenie pozostáva z viacerých tancov:
- energický tanec s tamburínou v turecko-románskom štýle, čomu zodpovedá aj kostým a bohatý pohyb po priestore a aj práca s tamburínou nie len ako s rekvizitou, ale aj ako s hudobným nástrojom,
- pomalý tanec na zemi v tureckom štýle s tancom rúk a aj s akrobatickými prvkami ako sú hlboké záklony a šnúra,
- dynamické drum solo v tureckom štýle, kde je dôraz kladený viac ako na precíznu jemnú izoláciu prvkov skôr na výraznú energickosť pohybov a kontakt s divákmi,
- svižné finále s prvkami románskeho tanca so sukňou.
Tým, že orientálny tanec nie je len jeden, tak je na ňom veľmi krásne práve jeho pestrosť a rôznorodosť. Diváci môžu mať zakaždým iný umelecký zážitok a tanečnice si môžu nájsť ten svoj pravý štýl podľa svojich preferencií, osobnosti, nálady či len tak podľa aktuálnej chuti.