Turecký orientálny tanec
Hoci za Mekku orientálneho tanca je považovaný Egypt a egyptská Káhira, v množstve arabských kaviarní a shisha barov sa môžeme stretnúť aj s iným ako egyptským orientálnym tancom. Veľmi populárny je napr. ORYANTAL - turecký orientálny tanec.
Geografické členenie orientálneho tanca na egyptský, turecký a libanonský je skôr minulosťou, lebo aj tanec sa globalizoval a regionálne rozdiely sa postrácali. Ale napriek tomu môžeme stále nájsť typické znaky tureckého orientálneho tanca a dôvodom môže byť aj samotná hudba.
Tradičná turecká hudba ťahá tanečnicu tancovať rezkejšie, rýchlejšie, skackavejšie oproti elegantnému a emotívnemu egyptskému tancu. Namiesto arabčiny počuť v piesňach turečtinu, často cítiť balkánsky vplyv a ešte častejšie románsky - cigánsky. Často sa tancuje s tamburínou či činelkami, s ktorými tanečnica dotvára hudbu a zvýrazňuje svoje pohyby. Plecia a hrudník sú pri tanci rovnako výrazné ako panva a boky. Vlnenia a trasenia sú energickejšie a väčšie oproti egyptskému štýlu.
Typický je aj pomalý turecký rytmus chiftetelli. Turecký Oryantal je teda kombináciou živelnej divokosti, ale aj zmyselnosti a akrobatickej pružnosti. Kým v egyptskom štýle je zvádzanie tancom považované za neprijateľné, tu je to vnímané prirodzenejšie. Pri pomalých skladbách sa významná pozornosť venuje tancu rúk a tancu na zemi, do tanca sa zvyknú zakomponovať aj akrobaticko-gymnastické prvky (šnúry, záklony, mostíky, ...) a môže byť zapojené aj balansovanie rekvizít na rôznych častiach tela.
Celkovo je tanec s rekvizitami v tureckom štýle intenzívnejšie využívaný a často sa používajú rekvizity ako činelky, sviečky, tamburína, šabľa či závoj počas celých skladieb. Na turecký štýl tanca mali značný vplyv i románske tanečnice, a tak sa do orientálneho tanca dostali vyslovene románske rytmy a tanečné prvky - spomenúť sa môže 9/8 rytmus Kashilama, tanec s tamburínou a so sukňou. Niekedy to môže dokonca vyzerať ako mix orientálneho a cigánskeho tanca.
V nasledujúcej ukážke je moje vystúpenie v turecko-románskom štýle orientálneho tanca. V úvode je dynamický tanec s tamburínou, neskôr pomalý tanec na zemi, typické orientálne drum solo a v závere svižné finále aj s prvkami so sukňou.
Kým v Egypte nie je vhodné odhaľovať pupík, nie je dovolené bežne tancovať na zemi a ani medzi ľuďmi sediacimi v kaviarni (iba na vyhradenom mieste pre tanečnicu), tak v tureckom štýle tanečnica intenzívne komunikuje s divákmi a môžeme sa stretnúť dokonca aj s tancom na stoličke pri hosťoch alebo dokonca priamo na stole (ale nie medzi jedlom).
Pre turecký štýl tanca sú typické 3-dielne kostýmy pozostávajúce z podprsenky a pása na boky (bohato vyšívané peniažkami, mušličkami, korálkami a strapcami) a so širokými sukňami často s vysokými rozparkami. Nezriedka boli súčasťou kostýmu (alebo namiesto sukne) háremové nohavice umožňujúce dobrý pohyb na zemi a pri akrobacii. Stretnúť sa môžeme s kostýmami z jemných vzdušných materiálov, ale aj z ťažších prírodných či trblietavých materiálov. Nezriedka môžeme vidieť pri tureckých kostýmoch aj črty z cigánskych kostýmov, napr. bolérka.
Tanečnice niekedy tancujú v topánkach, pre väčšiu eleganciu aj v topánkach na opätkoch, ale niekedy aj úplne naboso. Veľmi typické je i dávanie sprepitného tanečnici. Sprepitné v podobe menších bankoviek môže tanečnica zbierať do vázy, s ktorou tancuje, ale môžu sa zasúvať i za kostým či dokonca niekedy hostia prilepia bankovku vyššej hodnoty tanečnici na čelo :).
Na záver som pripojila ešte moju ukážku energického tureckého orientálneho tanca s činelkami medzi divákmi. Kostým je typický turecký s bohatými strapcami a ľahkou širokou sukňou.